Punjabi NazmaN
Welcome to Punjabi Poems (in Roman script) at Uddari.
–
38. ‘Hawawaan de Sanjh – ہواواں دی سانجھ’ by Harinder Kaur Dhahan
37. Booha Bandd Karainde’ay بُوہا بند کریندیٔے by Mahmood Awan
36. ‘Hik Nazm’ by Faiza
35. ‘YaaN koi oho jeha – یاں کوئی اوہو جیہا ‘ by Zubair Ahmad
34. ‘Dil De Tutti kandh Te’ – On the heart’s broken wall – by Mudasar Punnu
33. ‘Mere Ghar NooN Deemak Lag Gaye Ae‘ by Kausar Jamal
32. ‘Rafique Dost Laye’ (for Rafique friend) by Zubair Ahmad
31. ‘Waiting’ Uddeekan by Fauzia Rafique – Punjabi rendition Afzal Saahir
30. ‘Bhagat Singh de din ik nazm – March 23/12′ by Fauzia Rafique
29. ‘On the sale of Amrita Pritam’s House امرتا پریتم دے گھر ویچے جان تے اک نظم‘ by Hasan Mujtaba
28. ‘Rabba Sachiã’ by Faiz Ahmad Faiz in English
27. ‘Aahr 2011‘ by Fauzia Rafique
26. ‘All is near to those meditating’ by Madhulal Hussain
25. ‘Kitab Trinjan‘ by Zubair Ahmed
24. Bhagat Singh DehaR, ‘Nee mayaiN mera rung dae basanti chola’, two poems by Mudasar Punnu
23. Jandi var da Dhola by Zubair Ahmad
22. Kuj vi NahiN da Rung by Surjeet Kalsey
21. Sohn MukhtaraN! By Fauzia Rafiq (For MukhtaraN Mai)
20. Yaar da Ditta Haar by Fauzia Rafiq
19. Kikli 13 July by Fauzia Rafiq (July 13/08 ‘honor’ killings of five Baloch women)
19a. Kikli 13 July Punjabi Sahmukhi
18. Fauzia of Mir Wah by Fauzia Rafiq, English
18a. Mir Wah de Fauzia Shahmukhi
17. Mir Wah de benaam Chhori by Fauzia Rafiq
17a. Mir Wah de benaam Chhori Shahmukhi
16. Swal Jannat da NahiN by Fauzia Rafiq, Roman
16a. Swaal Jannat da NahiN Shahmukhi
15. Vaen (mourning) by Fauzia Rafiq
15a. Vaen Shahmukhi
14. Hun MainuN Na Ro by Fauzia Rafiq
13. Kaal (Famine) by Hamraz Ahsan
12. Painda (Distance) by Hamraz Ahsan
11. Kot Moka (Prison Wall) by Hamraz Ahsan
10. Folk Song ‘Sammi’ in Punjabi Roman and English translation by Amarjit Chandan and Sidharth
9. ‘Identity Card’ by Mahmoud Darwish in Punjabi and English Translated in Punjabi by Fauzia Rafique
8. Kalli by Ajmer Rode
7. NaviN MutyAr by Mashoo
6. SadraN de Peeng by Mashoo
5. Lamba Painda by Mashoo
4. Zahra diyaN booTiyaN by Fauzia Rafique
3. Sabq PkawaN by Fauzia Rafiq
2. PyAr dee ChiRi by Fauzia Rafiq
1. Social Self de LoR by Fauzia Rafiq
.
.
24.
Jandi var da Dhola
Zubair Ahmad
Jad asseiN milnae aaN shevaN hundiaN naiN
Milni rooh da sawa ghhah ae aas hawa ae
Dil dae chup paniaN vichoN anchhoi nighh koi vehndi ae
Roz dehaR naal nit ban.di nit TuTdi shakl khaindi ae
Din tarla ae namaan khabaN da
Raat jehda dard sehndi, lehndi ae
Per lok apnae hisab tardae
Guzri dae katch toN’ milni dae pakhh toN Dardae
Cha’ peyaliaN vich deiN dard vechhoRa bhogdae naiN
Honi dae sach toN Dardae
Apni tali te apna ee sufnay moldae naiN
Koi ehnaN dee kahani keiweiN kar sakda ae
Apni kahani nooN jo apeiN ve nahiN kholdae naiN
Shahmukhi published in Monthly Pancham Lahore, December 2008.
.
.
23.
Kuj vi NahiN da Rung
by Surjeet Kalsey
kora kagz
ik sfaid punna
akhraN bin skhana
kuj vi nahiN da rung
shavet nichoh berung –
rachiya hoya hai par jis vich
meri hoNd da rung
shabdaN dy naad da rung
budh-vivaik da rung
chaann dhoti rooh da rung
kaNchan vargi dyh da rung
vydun khan shan da rung
jeen theen hon da rung
bekdraN dy sung vich hoye
yeh satey rung berung.
shochaN dy jharnyaN vichoN
futdiyaN chandi diyaN taraN
athrooaN da sucha sucha rung
pardarshi rooh dy such da rung
duor duor tak failey khalay vich
bharam dy ahsas da
teri meri zaat da
maut jiha rung
manfi kiti zindgi da rung
bekdraN dy sung vich hoye
yeh sabhey rung berung
rh giya kora kagz
ik sfaid punna
akhraN bin sakhana
kuj vi naiN da rung.
.
.
22.
Sohn MukhtaraN!
By Fauzia Rafiq
Terae pairaN haiThhaN jutti
jutti thallae nissaldi mitti
soohae rang vich ghol
mathae tae lawaN
Ek mitti Punjabi
utae tera parchhawaN
Inj laggae Bibo
ajjo dil.dlairee pawaN
MukhtaraN Bibi: A (the) Great Punjabi Woman!
.
.
21. Yaar da Ditta Haar by Fauzia Rafiq
.
.
20. Kikli 13 July by Fauzia Rafiq (July 13/08 ‘honor’ killings of five Baloch women)
.
.
20a. Kikli 13 July Punjabi Sahmukhi
.
.
19. Fauzia of Mir Wah by Fauzia Rafiq, English
.
.
19a. Mir Wah de Fauzia Shahmukhi
.
.
18. Mir Wah de benaam Chhori by Fauzia Rafiq
.
.
18a. Mir Wah de benaam Chhori Shahmukhi
.
.
17. Swal Jannat da NahiN by Fauzia Rafiq, Roman
.
.
17a. Swaal Jannat da NahiN Shahmukhi
.
.
16. Vaen (mourning) by Fauzia Rafiq
.
.
16a. Vaen Shahmukhi
.
.
15. Hun MainuN Na Ro by Fauzia Rafiq
.
.
14. Kaal (Famine) by Hamraz Ahsan
.
.
14.
Kaal (Famine)
Hamraaz Ahsan
Saadae gharaaN ve vaikhhay dhooN asmaani charrhdae
Vehrray chullaih buldae
badlaaN dae thunn bhurdae
sadeyaaN kandhaaN nooN ve paaye huriyaaN vailaaN juphhae
sadae kothae toN ve chog pakhoo nooN labhae
kakhaaN nooN hun kuchharr chuk ke jithae phirdi waa
oss maidaaneiN khaiddan waalae baalaaN settee andar bolan da vul aunda se
aj te akhh dae sheeshae utte pathar vailae da parchhaawan
jandi var dee tukni kud ais umber vich trairraan paasi
muThhi andar aas de mittee bhurdi jandi
…
JuhT de gul ae
Saddee moorat paar smundar jaana
Cameray de akhh sadda ‘maas hanair’ phrolae
Kee dusso gae paar deo! Hun saaddae baarae
Apnae ruj deyaN qabraaN andar sutae lokaaN nooN!!
Original in Shahmukhi
.
.
13.
Painda (Distance)
Hamraaz Ahsan
VichkaaroN TuTae saah
sochaaN paya gaah
akhh de phhahi vichoN tukae agli raah
rukhan haiThh cha baithae, rukhaN maas khawan da cha
Wa phairae huth siraaN te, dhaye swandae
banheiN phurh vikhaye’ sidhae bunnae paindae
chaar chofairae pukki jaa
thurae mil khloti asmanaN jehi blaa
TurnaN ee taN sng rlaa
Painda maar mukaa
TooN ve lungh vekha!!
Original in Shahmukhi
.
.
12.
Kot Moka (The Prison Wall)
Yaar kadi main Kot Moka Tupp jawaN
Kandh naal lugg ke sunsaaN awaz alarm de
Fer main dil toN puchhsaN
Kehnda nahiN saaN ek din sujnaN chhuT janaN
MainuN umroN qaid treekhi’ mere lakhh muqadmae waal
MainuN ghatt klawae dukdae
Mainun barkaN dendeyaN awaz
Ghallae chakiyaN band salam
KhhojiyaN nupp vekhaya’ khura mere ghar taieeN aya
ChhaRhi vurdi paa ke raat, paye dhummi de jud jhaat
Chaa bhoeeN te lummae payae
Kujh phuTae’ kujh kothi layae
JinhaN ‘pindae neel krayae’
Puchhan tere vehReyoN keekan sooraj langheya?
AsaaN inkari haaN jail dae
SanoN Milan kissae na aanaN
AsaaN kot moka Tupp jana
AsaaN kot moka Tupp jana!!
(KaideyaN de boli vich ‘kot moka’ jail de kundh nooN kehndae naiN)
.
.
10. Folk Song ‘Sammi’ in Punjabi Roman and English translation by Amarjit Chandan and Sidharth
.
.
9. ‘Identity Card’ by Mahmoud Darwish in Punjabi and English Translated in Punjabi by Fauzia Rafiq
.
.
8.
Kalli
Ajmer Rode
Kalli followed me 8 miles
to the market where cattle were traded
or sold like slaves.
Cows goats bullocks camels…
Kalli was black beautiful and six
the prime age for a water buffalo.
She was dry. Repelled bulls as if she had
decided not to get pregnant again.
Hard to afford, my father decided
to sell her. Kalli seemed to understand.
She obeyed as I led her
by the steel chain, one end in my hand
the other around her neck.
I was fifteen. Her nervousness was over
soon after we entered the market
where sellers occupied
their given spaces like matrimonials
on a large weekly page.
Kalli sat with no emotion on her face
like an ascetic close to nirvana.
I sat stood walked around like a
neglected calf. No body bought Kalli.
She followed me 8 miles back home
with no questions in her eyes.
I wasn’t sure if my father was sad
or glad to see Kalli back. He just
looked at her like a family member
who had missed the train.
Recently added to Poetryinternationalweb with seven additional poems by Rode. View them here: india.poetryinternationalweb.org
Both the Indian editor Arundhathi Subramaniam and international editor Wendy Davies commented particularly on ‘Kalli’, a poem reflecting on the bonding between human and animal life in Punjab. The poem was also displayed with a painting ‘Homecoming’ (Jarnail Singh – Discovering the soul of Punjab) in a Surrey Arts Gallery exhibition in 2004.
.
.
7.
NaviN MutyAr
by Mashoo
Sach ek nanga pinda ae
JinhoN vaikh ke dil sharmanda ae
Ni massi raat haneri se
HuDAn vich peeR vadheri se
Pur pata si uThna paina ae
MainoN bhukay gidh pai ghoorday se
KhambAN vich boAt lako littay
Aiwain din langhay
Te kai varhay
Jee karda se uddari bharAN
Pur ehnAN rAkhi kaun karae
Kadi dil da rut pyaya se
Kadi aap bani saaN maiN baallun
MaiN Aas umeed de mitti naal
Himmat di moorat ghaRdi se
duniya ek baldae bhambaR taun
maiN pyAr da channan mangdi se
nikRae hath, gilliyAN akhAN
te DahDae sohnae hAssae
buhut sunn merae jewan layee
sAlAN de qaid musshaqat vich
Aj ohnaN uddari mAri ae
Te maiN naviN mutyAr bani
.
.
6.
SadrAN de Peeng
by Mashoo
GuddiaN Patoalae
KhaedaN hAsae
Tapdi tandoori
GhaRae da pani
Kapah dae doadae
SaroN da boota
Kachae bunae
Lal haveli
Te meri sadrAN de peeng
Aj ve akhAN vich wasdae naiN…
Apni miTi de khushbo
Kitae Asae pAsae wasdi ae
Koi apna kidrae naeRae ae
Dil tAyoN gidha paunda ae
Aj rowan rowan hasda ae
Dil wang machEti machda ae
Pur Thair zara mun bayparwah
Ajae lamba painda rehnda ae
.
.
4.
Zahra diyaN booTiyaN
Fauzia Rafique
Zahra de BooTi aaN
mainun phul kiwaiN na lagae
Zahra deye bootiye
tooN kehnjae phul khRaaye
gulcheeN chambeli motia
saryoN akk gulab
Zahra diyaN bootiyaN
Te phal vdehrae aayae
peelae neelae sawae kalae
chiTae jamuN laal
Wa lathae khushboaN chawae
keeR mkauR ve vul vul aawae
vailae kvalae aasae paasae
chrind prind har ghaRiyaN
Zahra diyaN booTiyaN
nit hariyaN bhariyaN khaRiyaN
June 2008
.
.
3.
Sabq PkawaN
Fauzia Rafiq
Kurbal kurbal kardae
kujh keeRae androN kaDH ke
sheeshae de sheeshee vich DakaN
kheesae andar rakhaN
vairi jud koi koloN langhae
bhar bhar mooth chlawaN
koi na sajn har koi vairi
apnae keeRae har vich pawaN
Kapi bhari ehnaN sabqaN meri
sainTaN mar sikhawan
‘Dhawn niva, maaN yuhweae
tera koi na sajn har koi vairi
apnae keeRae har vich pa, dhawn niva’
Seis niva ke bootae koloN
gulcheiN de phul mangae
DaThae sandal deyaN lakRaN cha
chanani raat vich kali beh
bagheiN bhanbhR baal
eh sabq savi handi vich
main nimi bha pkaya
Chan jud Dubya
eho kha kha uTheiN aaN
Lahore 2006
Shahmukhi Version of ‘Sabq PkawaN’ by Fauzia Rafiq published in Monthly Pancham Lahore Nov-Dec 2006
.
.
2.
Peyar de ChiRi
By Fauzia Rafiq
DilaaN dae alneyaN tooN uDdi uDdi
peyar de ek nikRi chiRi
aatshi gulabi AnDa dae gaye
ehda hun keh kraaN?
AiNwaiN talee te manti rooN praaN da sek lwavaaN
bouT jo niklae danah pawaaN
vekh uDariyaN mun parchawaN
YaaN vul
Neelay peelay phul bana
Dabae vich pa
Draing room sjawaaN
Utay likhaaN ‘hath na lao, peyar da nazuk AnDa’
Ya muR
BHukdi BHah tae tiRkdae tael vich
tauR fry AnDa
aj swairae nashtae te kHawaN
Lahore 2007
Shahmukhi Version of ‘Peyar de ChiRi’ by Fauzia Rafiq published in Monthly Pancham Lahore March 2007.
.
1.
Social Self de LoR
Fauzia Rafiq
Lagda ai, mainuN
Ek social self de loR ai
Rah chalday puchday naiN, Bibi
Chunga matha ghar choR ayuN?
Koi khlo ke dasday naiN, Madam
Social self sastah jeha milda ai
tuseiN ve lai lavo
koi bilha ke ahnday naiN, Fauzia Jee
vasaibi aapa koi opri shay nahiN
tuhada apna ee part ai
sabh kol hunda ai, tuhaday kol ve howay ga
yaad painda ai
kisay time, apnay jeha ek butt
main apnay aap tay chuRHdyaN vekhya se
performer de leeRyan andar, vekhan-wal da panda
mairyaN nussaaN diyaN bailaaN phaR ke ditay hoay kujh rustyaN vichoN
ek rastay te Turya se
ride te chungi se
pur nuss nuss andar mera sah aTkda rehnda se
butt da bhaar ve hunda ai
main saah ghut ke rutt THul lye
ek dehaRay, kujh vurHyaN andar
main vekhya
social self da bhais vTa ke
mainuN marda choR
koi naTHya janda se
oss de baad
na main choya na hath aya
maafi deo cha
har kaheiN kol har kujh kithaaN hunda ai
Lahore 2006
Shahmukhi Version of ‘Social Self de LoR’ by Fauzia Rafiq published in Monthly Pancham, Lahore
September-October 2007
.
ਨਾ ਮੰਗੇ ਦਸਵੰਧ ਓਏ ਦਾਤਾ
ਨਾ ਉਹ ਮੰਗਦਾ ਹਿੱਸੇ
ਨਾ ਉਹ ਆਖੇ ਦੌਲਤ ਨੂੰ
ਨਾ ਕਿਸੇ ਨਾਲ ਕੀਮਤ ਮਿੱਥੇ
ਓਸੇ ਦਾ ਦਿੱਤਾ ਤੇਰੇ ਕੋਲ
ਤੇ ਓਸੇ ਦਾ ਕੋਲ ਈ ਮੇਰੇ
ਉਹ ਸਾਰੇ ਜਗ ਨੂੰ ਵੰਡਦਾ
ਓਏ ਕੀ ਓਹਨੇ ਪੈਸੇ ਕਰਨੇ ਤੇਰੇ
ਦਸਵੰਦ ਤੂੰ ਕੱਢ ਬੇਸ਼ਕ ਵੇ
ਯਾਰਾ ਏਹਤੇ ਨਹੀਂ ਆ ਰੋਕ
ਪਰ ਦੇਈਂ ਓਹਨਾ ਨੂੰ ਵੰਡ
ਨੇ ਜਿਹੜੇ ਭੁੱਖੇ ਨੰਗੇ ਲੋਕ
ਕਰੀਂ ਓਹਨਾ ਨੂੰ ਦਾਨ
ਜਿਹੜੇ ਇਸ ਜਗ ਨੇ ਕੀਤੇ ਲਾਚਾਰ
ਦੁਨੀਆ ਜਿਹਨਾ ਲਤਾੜੇ
ਓਹਨਾ ਨਾਲ ਚੰਗਾ ਕਰ ਵਿਹਾਰ
LikeLike
ਨਾ ਮੰਗੇ ਦਸਵੰਧ ਓਏ ਦਾਤਾ
ਨਾ ਉਹ ਮੰਗਦਾ ਹਿੱਸੇ
ਨਾ ਉਹ ਆਖੇ ਦੌਲਤ ਨੂੰ
ਨਾ ਕਿਸੇ ਨਾਲ ਕੀਮਤ ਮਿੱਥੇ
ਓਸੇ ਦਾ ਦਿੱਤਾ ਤੇਰੇ ਕੋਲ
ਤੇ ਓਸੇ ਦਾ ਕੋਲ ਈ ਮੇਰੇ
ਉਹ ਸਾਰੇ ਜਗ ਨੂੰ ਵੰਡਦਾ
ਓਏ ਕੀ ਓਹਨੇ ਪੈਸੇ ਕਰਨੇ ਤੇਰੇ
ਦਸਵੰਦ ਤੂੰ ਕੱਢ ਬੇਸ਼ਕ ਵੇ
ਯਾਰਾ ਏਹਤੇ ਨਹੀਂ ਆ ਰੋਕ
ਪਰ ਦੇਈਂ ਓਹਨਾ ਨੂੰ ਵੰਡ
ਨੇ ਜਿਹੜੇ ਭੁੱਖੇ ਨੰਗੇ ਲੋਕ
ਕਰੀਂ ਓਹਨਾ ਨੂੰ ਦਾਨ
ਜਿਹੜੇ ਇਸ ਜਗ ਨੇ ਕੀਤੇ ਲਾਚਾਰ
ਦੁਨੀਆ ਜਿਹਨਾਂ ਲਤਾੜੇ
ਓਹਨਾ ਨਾਲ ਚੰਗਾ ਕਰੀਂ ਵਿਹਾਰ
LikeLike
ਖੁਦ ਵੀ ਸੂਲੀ ਸਿੱਖ ਚੜਣਾ
ਜੇ ਕਿਸੇ ਦੀ ਜਿੰਦ ਮੁਕਾਉਣੀ
ਜਿਹੜਾ ਰੱਸਾ ਗਲ ਓਹਦੇ ਪਾਇਆ
ਓਹਨੇ ਕੱਲ ਤੇਰੀ ਵੀ ਧੌਣ ਫਸਾਉਣੀ
ਓਏ ਉੱਤੇ ਜਿਹੜਾ ਬੈਠਾ ਓਹਨੇ ਰੱਸੇ ਨਹੀਂ ਬਣਾਏ
ਪਰ ਗਲ ਨੂੰ ਰੱਸੇ ਪਾਉਣ ਵਾਲੇ ਨੇ ਓਸੇ ਦਾਤੇ ਦੇ ਜਾਏ
ਕੋਈ ਤੇਰੇ ਗਲ ਵੀ ਪਾਉਣ ਨੂੰ ਰੱਸਾ ਉਤੋਂ ਬਣ ਕੇ ਆਊ
ਜਿਹਨੂੰ ਤੂੰ ਸੂਲੀ ਸੀ ਟੰਗਿਆ ਓਹਦੀ ਆਹ ਵੀ ਤੈਨੂੰ ਮੁਕਾਊ
LikeLike
ਰੱਖ ਹੌਂਸਲਾ ਸੱਚਿਆ ਵੇ
ਜੇ ਤੇਰੀ ਹੋ ਵੀ ਜਾਵੇ ਹਾਰ
ਸੱਚ ਨੂੰ ਆਂਚ ਘੱਟ ਲਗਦੀ
ਝੂਠ ਨੂੰ ਪੈਂਦੀ ਬੁਰੀ ਏ ਮਾਰ
ਸੱਚ ਨੂੰ ਮੇਟਣ ਬੰਦੇ ਜੇ
ਤਾਂ ਝੂਠ ਨੂੰ ਮੇਟੇ ਰੱਬ
ਇਹਨੂੰ ਡੱਕ ਲੋ ਭਾਵੇਂ ਪਾਤਾਲ ਚ
ਦਾਤਾ ਨੰਗਾ ਕਰ ਦਊ ਸਭ
LikeLike
[…] around on the blog that somehow could not be reflected on the existing poetry page (clearly) called Punjabi Poems. Even then, a couple of English poems did make their way into it by the grace of their powerful […]
LikeLike
BOHAT E WADDYA TAY CHANGGI POETRY PARHN NO MILAY JAY……… THANKU
LikeLike
ਉਡਾਰੀ ਲਈ ਆਪਣੀਆਂ ਦੋ ਗ਼ਜ਼ਲਾਂ ਭੇਜ ਰਿਹਾਂ
-੧-
ਅਪਣੇ ਲਹੂ ਦੀ ਲਾਟ ਨੂੰ ਚਾਨਣ ਬਣਾਓ ਦੋਸਤੋ
ਅਕਲਾਂ ਤੇ ਇਲਮਾਂ ਆਸਰੇ ਸਾਥੀ ਜਗਾਓ ਦੋਸਤੋ।
ਸਦੀਆਂ ਤੋਂ ਲੁਟਦਾ ਆਰਿਹਾ ਤਾਜਰ ਜ਼ਮਾਨਾ ਸਾਥੀਓ
ਹੁਣ ਵਿਸ਼ਵ ਭਰ ਤੇ ਫੈਲਿਆ ਰਲ ਠੱਲ੍ਹ ਪਾਓ ਦੋਸਤੋ।
ਪਹਿਲੇ ਤਰਾਜ਼ੂ ਰੱਖਦਾ ਸੀ ਵਾਂਗ ਚੋਰਾਂ ਠੱਗਣਾ
ਹੁਣ ਦਿਨ ਦਿਹਾੜੇ ਲੁੱਟਦਾ ਡਾਢਾ ਭਜਾਓ ਦੋਸਤੋ।
ਗ਼ੁਰਬਤ ਹਨੇਰ ਵਾਂਗ ਹੈ ਪਸਰੀ ਦਿਸ਼ਾ ਹਰੇਕ ਹੀ
ਹੈ ਕਾਟ ਕਰਨੀ ਕਿਸ ਤਰ੍ਹਾਂ ਸੋਝੀ ਲੜਾਓ ਦੋਸਤੋ।
ਸਾਥੀ ਬਣਾ ਲੌ ਆਪਣਾ ਉੱਦਮ ਜੋ ਦੇਵੇ ਰੌਸ਼ਨੀ
ਸਾਹਸ ਬਣਾਕੇ ਆਸਰਾ ਜੀਵਨ ਸਜਾਓ ਦੋਸਤੋ।
ਧਰਮਾਂ ਦੇ ਨਾਂ ਤੇ ਪਾ ਲਏ ਮੰਦਰ ਮਸੀਤਾਂ ਚਰਚ ਵੀ
ਹੁਣ ਜ਼ਾਤ ਮਾਨਵ ਦੇ ਲਈ ਘਰ ਇਕ ਬਣਾਓ ਦੋਸਤੋ।
-੨-
ਧੀਆਂ ਤੇ ਪੁੱਤ ਦੋਵੇਂ ਖ਼ੁਸ਼ੀਆਂ ਦਾ ਹਨ ਖ਼ਜ਼ਾਨਾ
ਧੀਆਂ ਨੂੰ ਜਾਣ ਮਾੜਾ ਪਿੱਛੇ ਨਾ ਸੁਟ ਨਦਾਨਾ।
ਜੀਵਨ ਦੀ ਬਣਤ ਐਸੀ ਧੀਆਂ ਨੂੰ ਤੋਰ ਦੇਣਾ
ਆਪੇ ਹੀ ਜੋੜ ਹੱਥੀਂ ਦੇਣਾ ਲੁਟਾ ਖ਼ਜ਼ਾਨਾ।
ਖੰਬਾਂ ਦੇ ਹੇਠ ਪਾਲਣ ਪੰਛੀ ਤੇ ਬੱਚਿਆਂ ਨੂੰ
ਮਾਰਨ ਉਹ ਜਦ ਉਡਾਰੀ ਭਾਲਣ ਨਵਾਂ ਟਿਕਾਨਾ
ਧੀਆਂ ਨੂੰ ਤੋਰ ਹੱਥੀਂ ਖ਼ੁਸ਼ੀਆਂ ਖਲਾਰ ਦੇਈਏ
ਜੀਵਨ ਦਾ ਹੋਰ ਅੱਗੇ ਚਲਦਾ ਹੈ ਇੰਜ ਫਸਾਨਾ।
ਨੌਹਾਂ ਤੋਂ ਮਾਸ ਜੀਕਣ ਟੁਟਦਾ ਨਹੀਂ ਕਦੇ ਵੀ
ਸਾਂਝਾਂ ਇਹ ਮਾਣ ਯਾਰਾ ਸਾਂਝਾਂਹੀ ਹਨ ਜ਼ਮਾਨਾ।
ਪਹੀਏ ਨੇ ਦੋਇ ਜਿਸਤੇ ਚਲਦਾ ਜਹਾਨ ਸਾਰਾ
ਜੀਵਨ ਰੰਗੀਨ ਕਰਦੇ ਚੋਬਰ ਤੇ ਰਲ ਰਕਾਨਾ।
ਹੱਥੀਂ ਵਿਆਹ ਕੇ ਨੌਹਾਂ ਧੀਆਂ ਦੇ ਵਾਂਗ ਪਾਲੀਂ
ਗ਼ਰਜ਼ਾਂ ਤਿਆਗ ਸੱਭੇ ਸਾਂਝਾਂ ਬਣਾ ਨਿਸ਼ਾਨਾ।
ਸ਼ਮਸ਼ੇਰ ਸਿੰਘ ਸੰਧੂ, ਕੈਲਗਰੀ, ਕੈਨੇਡਾ
LikeLike
[…] poem was first published in roman script at Uddari Weblog in June […]
LikeLike
وارث شاہ
وارث شاہ ہن کون تیرے
پنے پتے پھرولدا ہے؟
آلے دوآلے ہر پنجابی
زبان فرنگ دی بولدا ہے
اپنے آپ توں لوکی
ہوئی جاندے نے دور
پچھمیں ہوا خاکے
چڑھیا فرنگی صرور
تیرے قصے تیریاں متاں
کتھے اجکلھ پچھاندے نے
خود نوں اے پنجابی کہاؤن
پر باہرلے گیت ہی جاندے نے
ودیشی پنجابی پوربھ ولّ
بڑے افسوس نول تکدے نے
کیوں کہ کیول ایہی ودیشی
ورثے دا خیال رکھدے نے
تسیں دسو کتھے وسدے
سچے سچے پنجابی؟
میں تاں ویکھیا وچّ پنجاب
ہر گبھرو عملی شرابی
آواریو بے وقوفو !
کھولھ’تی اپنی تجوری
پیاریو ما دے جائیو
کرا’تی گھر دی چوری
واپس آکھے گلّ سن روپ
میرے پنے پھرولدے نے!
میں تاں ویکھیا کنیڈا انگلینڈ
میری ہی بولی بولدے نے
روپ ڈھلوں
LikeLike
Good collection of poems
LikeLike
ਵਾਰਸ ਸ਼ਾਹ
ਵਾਰਸ ਸ਼ਾਹ ਹੁਣ ਕੌਣ ਤੇਰੇ
ਪੰਨੇ ਪੱਤੇ ਫਰੋਲਦਾ ਹੈ?
ਆਲੇ ਦੁਆਲੇ ਹਰ ਪੰਜਾਬੀ
ਜ਼ੁਬਾਨ ਫਰੰਗ ਦੀ ਬੋਲਦਾ ਹੈ
ਆਪਣੇ ਆਪ ਤੋਂ ਲੋਕੀ
ਹੋਈ ਜਾਂਦੇ ਨੇ ਦੂਰ
ਪਛਮੀਂ ਹਵਾ ਖਾਕੇ
ਚੜ੍ਹਿਆ ਫਰੰਗੀ ਸਰੂਰ
ਤੇਰੇ ਕਿੱਸੇ ਤੇਰੀਆਂ ਮੱਤਾਂ
ਕਿੱਥੇ ਅਜਕੱਲ੍ਹ ਪਛਾਣਦੇ ਨੇ
ਖ਼ੁਦ ਨੂੰ ਏ ਪੰਜਾਬੀ ਕਹਾਉਣ
ਪਰ ਬਾਹਰਲੇ ਗੀਤ ਹੀ ਜਾਣਦੇ ਨੇ
ਵਿਦੇਸ਼ੀ ਪੰਜਾਬੀ ਪੂਰਭ ਵੱਲ
ਬੜੇ ਅਫ਼ਸੋਸ ਨੌਲ ਤਕਦੇ ਨੇ
ਕਿਉਂ ਕਿ ਕੇਵਲ ਇਹੀ ਵਿਦੇਸ਼ੀ
ਵਿਰਸੇ ਦਾ ਖ਼ਿਆਲ ਰਖਦੇ ਨੇ
ਤੁਸੀਂ ਦੱਸੋ ਕਿੱਥੇ ਵਸਦੇ
ਸੱਚੇ ਸੁੱਚੇ ਪੰਜਾਬੀ?
ਮੈਂ ਤਾਂ ਵੇਖਿਆ ਵਿੱਚ ਪੰਜਾਬ
ਹਰ ਗਭਰੂ ਅਮਲੀ ਸ਼ਰਾਬੀ
ਅਵਾਰਿਓ ਬੇਵਕੂਫ਼ੋ !
ਖੋਲ’ਤੀ ਆਪਣੀ ਤਜੋਰੀ
ਪਿਆਰਿਓ ਮਾ ਦੇ ਜਾਇਓ
ਕਰਾ’ਤੀ ਘਰ ਦੀ ਚੋਰੀ
ਵਾਪਸ ਆਖੇ ਗੱਲ ਸੁਣ ਰੂਪ
ਮੇਰੇ ਪੰਨੇ ਫਰੋਲਦੇ ਨੇ!
ਮੈਂ ਤਾਂ ਵੇਖਿਆ ਕਨੇਡਾ ਇਂਗਲੈਂਡ
ਮੇਰੀ ਹੀ ਬੋਲੀ ਬੋਲਦੇ ਨੇ
ਰੂਪ ਢਿੱਲੋਂ
LikeLike
[…] second endearing episode relates to the camera ready Shahmukhi copy of my poem ‘Social self de loR’ (Need for a Social Self) that i had been asked to come and proofread for a 2006 issue of Pancham. There were a couple of […]
LikeLike
[…] Punjabi Poems: NazmaN 1,758 views […]
LikeLike
ਦਿਲ ਹੈ ਸੁੰਨਾ ਸ਼ਿਕਾਰ
ਹਮੇਸ਼ਾ ਖਾਂਦਾ ਮਾਰ॥
ਮਨ ਅੰਦਰ ਦੁੱਖ
ਨਾਲ ਚੱਲਦੀ ਡਾਰ॥
ਜਿੱਦਾਂ ਜਲਹੀਣ ਹੋ
ਗਈ ਬਾਰ॥
ਇੱਦਾਂ ਉਦਾਸ ਦਿਲ
ਭੱਜ ਕੇ ਖਾਂਦਾ ਮਾਰ॥
LikeLike
ਹੁਸਨ ਕੁੜੀ ਵੱਲ ਮਾਰੀ ਝਾਕ
ਲੱਗੀ ਮੈਨੂੰ ਕੱਚੀ ਸੁੱਚੀ ਪਾਕ||
ਮੈਲੇ ਮਨ ਤੋਂ ਝਾੜ ਦਿੱਤੀ ਖ਼ਾਕ
ਬੰਦ ਦਿਲ ਨੇ ਖੋਲ੍ਹ ਦਿੱਤਾ ਲਾਕ||
ਹੁਣ ਪ੍ਰੇਮ ਦਾ ਹੈ ਬੰਦ ਰੋਗੀ
ਰੂਪਿਆ ਬਣ ਗਿਆ ਉਸਦਾ ਜੋਗੀ
–ਰੂਪ ਢਿੱਲੋਂ
LikeLike
ਰੂਪ ਢਿੱਲੌਂ ਦੀ ਕਵਿਤਾ “ਵਾਰਿਸ ਸ਼ਾਹ”, ਮਾਂ-ਬੋਲੀ ਪੰਜਾਬੀ ਅਤੇ ਅੱਜ ਦੇ ਪੰਜਾਬੀਆਂ ਦੀ ਹੋ ਰਹੀ ਦੁਰਦਸ਼ਾ ਦੀ ਸੱਚੀ ਤਸਵੀਰ ਹੈ!
ਰੱਬ ਰਾਖਾ ਮੇਰੀ ਮਾਂ-ਬੋਲੀ ਅਤੇ ਮੇਰੇ ਪੰਜਾਬੀ ਵੀਰਾਂ-ਭੈਣਾਂ ਦਾ!
LikeLike
ਝੜੀ – ਰੂਪ ਢਿੱਲੋਂ
ਰੂਪ ਧਰਮ ਦੇ ਝੜੀ ਤੋਂ ਰਹਿ ਦੂਰ
ਤੇਰੇ ਲਈ ਇਲੱਮ ਹੈ ਸੰਧੂਰ
ਬੈਲ ਦਾ ਮਾਸ ਭਾਵੇਂ ਸੂਰ
ਇਹੋ ਸੁਆਲ ਸਭ ਨੇ ਫਜ਼ੂਲ
LikeLike
کلدار کے کلداس؟
رُوپ ڈھِلّو
کئی لوک مینوں کلدار سددے نےز کئی کلداس آکھدے ہَنز میں مشین ہاں جس نوں سبھ نوکر سمجھدےز عام مشین نہیں ہاںز آدمی وانگ میں چلّدا پِھردا ہاںز جد انسان نے مینوں بنایا مکّسد اِک ہی سیز انسان مزدوری دا کّم نہیں کرنا چاہُندا سنز لوک موج-مستیاں کرنا چاہُندے سنز مالِکاں نے پیسے بچاؤن لئی بندیاں دی تھاں کلداراں نوں کّم کرن لئی رکّھ لیاز مشیناں ہُن اوہ کّم کردِیاں نے جہڑے اِک سمیں بندے کردے سنز
پَہلِیاں مشیناں اؤکھے کمّاں نوں سوکھا بناؤن لئی ورتیاں گئیاںز ہولی ہولی کارخانیداراں نوں پتہ لگّ گیا کے آدمی دی تھاں مشین کّم کر سکدی ہےز جِتّھے پَن٘ج بندے کُجھ کردے سن ہُن اِک مشین اوہی کّم کرن لگّیز مالِک نوں ہُن پَن٘ج بندیاں سی تنخواہ نہیں دینی پئیز ہر کوئی کنپیوتراں نوں اِس طرح ورتن لگّ پیاز ایہہ چکّر اوہدوں شروع ہویا سی جد حلّ دی تھاں لوکی ٹریکٹر ورتن لگّے سنز اِس دا نتیجہ ایہہ سی کے اُپج ودّھن لگ پئی پر اگّے نالوں گھٹ بندیاں دی لوڑ سیز ہولی ہولی مزدوراں دِیاں اکّھاں کھُلھیاںز غریبی ایہناں لئی ودّھ گئیز پر امیر ہور وی امیر ہوئی گئےز
پُرانے وِرثے رِواج دِنوں دِن مری گئےز مُلک ضرور ورتمان ہوگیا۔ پر اِسدا نتیجہ کی سی؟ سبھ کُجھ بدل گیاز بزُرگ آپنے دیش نوں پچھان دے نہیں سنز پھِر اوہ دِن آ گیا جد کنپیوتر اِنساناں توں اگّے ودھ گئے۔ ایہہ نقلی مانو بناؤن لگّ پئےز اسیں تھوڑھا جیہا بندیاں وانگُوں سوچّ سکدے سیز ساڈے کول اکّھاں سنز ہتھ پَیر سنز پچّھمی لوک سانوں روبوٹ آکھدے سنز ںروبوٹ کی ہے؟ مشینی مانوز نقلی بندہز اوہ مشین جس کول سوچ وی ہےز پر اصلی مطلب روبوٹ دا ایہہ ہے- غُلام-ز بندے دی تھاں اسیں سخت کّم کردے ہاںز اسیں آدمیاں وانگ تھکّدے نہیںز سانوں کھان پِین دی وی لوڑ نہیںز سانوں ساؤن دی وی لوڑ نہیںز ساڈا کوئی ٹبّر وی نہیںز سانوں ورت کے دیش وِچّ بے روزگاری ودّھ گئیز بندیاں’چ ساڈے لئی ایرکھا ودّھ گئیز انپڑھاں لئی اَتے مزدوراں لئی غریبی ودّھ گئیز جد کئی انساناں نے آلے دوآلے تکیا۔ دیس دا رُوپ بدل گیا سیز کوئی چرخے نہیں سی کتّداز پتیلے وِچّ ہولی ہولی اُبلدے پانی وانگ لوکاں دا غُصّہ ودّھی گیاز اُیپروں اُپروں امیر مالِک بھنگڑے پاؤندے سنز پر پِچّھے پِچّھے اِنقلاب اُگّن لگّ پیاز
اسیں کلدار کّم کری گئےز ںسانوں کی سمجھ سی کے کی ہون لگّا ہے؟ نالے کیوں ہون لگّا ہےز اِک رات اسیں کّم کر رہے ساں جد دروازے بُوہے کھڑکّےز دس’کُ بندے لوئیاں دی بُکّل مارکے اندر آئےز سبھّ دے مُکّھ نکاباں پِچّھے لُکوئے ہوئے سنز گنڈاسے اَتے لوہے دیاں ڈنڈیاں نال ساڈے اُتّے حملہ کِیتاز کلدار ہون کرکے سانوں انساناں وانگُوں دُکّھ نہیں سی لگّداز ساڈے سرِیر تاں لوہے دے بنائیو سنز پھِر وی ساڈے پِنڈے بھجّ تاں جاندے نےز اسیں آپنے بدناں نوں بچاؤن دی کوشش وی نہیں کِیتی ز گلّ اِنجھ ہے کے کلداراں نوں تِنّ اصول دِتّے گئے نےز ساڈے لئی ایہہ منتر ہَنز
پہلا اصول ہے ٔ اسیں انساناں دی مدت کراںگے-
دُوجا اصول ہے ٔ اسیں انساناں دی سُرکھیا کراںگے-
آخری اصول ہے ٔ اسیں کَدے آدمی نہیں مارانگے-
ایہہ تِنّ گلاّں وِچّ ہر کلدار پکّا ہےز اِس کرکے اوہ رات اسیں آپنے آپ نوں بچایا نہیںز اِک اُنگل وی نہیں چُکّیز ںاُس رات دا مینوں کی یاد ہے؟
پہلِاں اِک بانہہ لتھّ گئیز ںپر لوہے دے بنِیو بندے نوں کِتّھے دُکّھ لگّدا؟ پھِر دُوجی بانہہ توں ہتھ جُدا ہو گیاز پھِر بانہہ موڈھے توں الگّ ہو گئیز ںپر لوہے دے بنِیو بندے نوں کاہدی پِیڑ؟ پھِر اِک اکّھ سِیس وِچّوں نِکل گئیز پھِر سِر گردن اُتّوں ڈِگّ گیاز ںپر لوہے دے بنِیو بندے نوں کاہدا درد؟ سارا جِسم توڑ دِتّاز آلے دوآلے کلدار ڈِگّے پئے سنز فَیکٹری رن دے رُوپ وِچّ سیز اسیں خفا نہیں ہوئےز سبھ نے آپنا غُصّہ مشینی مانواں تے کڈّھیاز ایہہ لوک پھِر باہر نوں ٹُر پائے۔ ساڈے توں ڈردے سن تانایوں سانوں مار دِتّاز کِسے نے نا میرے ٹُکّڑیاں ولّ تکّیاز جے کوئی گھُمّکے دیکھدا وی تاں نِگّا’چ عجیب چیز دِسنی سیز اِدھر اُدھر کئی ہتھ مکڑیاں وانگ تُردے پِھردے سنز اِتّھے اُتّھے بیسریر بانہاں لتّاں ہُجھکے ماردیاں سنز اُس چُگِردے وِچّ میرے ہتھ نوں پھارِش اُتّے میری اِک چمکدی اکّھ لبھ گئیز ہتھ نے اکّھ چکّ کے اُنگلاں دِیاں دو گنڈھیاں وِچّ پھسا کے نِگّا واپس لَے لئیز پھِر ایہہ اکّھ نے دُوجا ہتھ ٹولیاز جد لبھ گیا انگوٹھے نال انّھے ہتھ نوں گائیڈ کر کے اِک بانہہ ولّ تُر پیاز ہولی ہولی ہتّھاں نے لتّاں بانہاں پِنڈے نال جوڑ دِتّیاںز قِسمت نال دُوجی اکّھ وی لبھ گئیز ہُن ہتھ سِر ٹولن لگّ پئےز سِر گردن اُتّے واپس جوڑ دِتّاز اکّھاں آپنیاں کوٹیاں وِچّ واپس پا دِتّیاںز پھِر میں کھڑ گیاز ہور کلداراں نے وی کوشش کِیتی پھِر پُورا بنن دیز جد میں آلے دوآلے دیکھیا کِسے دے بدن اُتّے اِکلّیاں بانہاں جاں اِکّلا سِر سیز کُجھ کلدار ہتّھاں اُپر تُر رہے سنز کئی پاسے لتّاں اَتے سینے تُردے پِھردے سنز صِرف مینوں قُدرت ولّوں آپنیاں اکّھاں مِل گئیاں سنز میں ہولی ہولی ہر کلدار نوں جوڑ دِتّاز پر ہر اِک’چ اجے وی کوئی نا کوئی توٹ سیز اِک دوہاں دِیاں لتّاں بھجیاں کرکے لننگ مارکے جاں وِنگے ٹیڈھے ہوکے تُردے سنز اوہ رات سبھ نوں مہسوس ہویا کے انسان ساڈا دُشمن ہےز تِنّ اصولاں کرکے کُجھ نہیں کر سکّدے سن۔ پر کُجھ کرنا وی سیز اِس سوچ نے مینوں تُہاڈے سامنے ٹھانے وِچّ لیانداز پولیس نوں زُمیوار نہیں لبھےز اِس کرکے میں سبھ کلداراں نوں ریپروگرام کر دِتّاز تِنّ ہی اصول مِٹا دِتّےز میں خود ہی پہلا پروگرام رکّھیاز پر دُوجے کلداراں نے آدمی ٹول کے مار دِتّےز
پُچّھ گِچھّ۔تحقیقات توں بعد مینوں گرِفتار کر لیاز ںپر پھانسی نے مشین نوں کی کرنا ہے؟ ںزندگی لئی قید دیکے کی کرنا؟ ںمشین کرکے میں قد مرنا اَتے کِویں پچھتانا؟ ںکلدار لئی کہڑی سزا سہیہ ہے؟
سچ ہے کے اسیں مشینی لوکاں نے انساناں نوں سانوں بناؤن لئی آکھیا نہیں سیز پر تُسیں سانوں بنا دِتّاز ہن سانوں سرکار چاہیدی ہےز ںکلدار کے کلداس؟ روبوٹ تاں جگّ تے سدا رہنگےز
ںگلّ ایہہ ہے کی انساناں لئی جگہ رہی؟
رُوپ ڈھِلّوں ٔ رائگیٹ یوکےز
(26 November 2008)
LikeLike
¿ਕਲਦਾਰ ਕੇ ਕਲਦਾਸ?-ਰੂਪ ਢਿੱਲੋਂ
ਕਈ ਲੋਕ ਮੈਨੂੰ ਕਲਦਾਰ ਸਦਦੇ ਨੇ॥ ਕਈ ਕਲਦਾਸ ਆਖਦੇ ਹਨ॥ ਮੈਂ ਮਸ਼ੀਨ ਹਾਂ ਜਿਸ ਨੂੰ ਸਭ ਨੌਕਰ ਸਮਝਦੇ॥ ਆਮ ਮਸ਼ੀਨ ਨਹੀਂ ਹਾਂ॥ ਆਦਮੀ ਵਾਂਗ ਮੈਂ ਚੱਲਦਾ ਫਿਰਦਾ ਹਾਂ॥ ਜਦ ਇਨਸਾਨ ਨੇ ਮੈਨੂੰ ਬਣਾਇਆ ਮਂਕਸਦ ਇੱਕ ਹੀ ਸੀ॥ ਇਨਸਾਨ ਮਜ਼ਦੂਰੀ ਦਾ ਕੰਮ ਨਹੀਂ ਕਰਨਾ ਚਾਹੁੰਦੇ ਸਨ॥ ਲੋਕ ਮੌਜ-ਮਸਤੀਆਂ ਕਰਨਾ ਚਾਹੁੰਦੇ ਸਨ॥ ਮਾਲਿਕਾਂ ਨੇ ਪੈਸੇ ਬਚਾਉਣ ਲਈ ਬੰਦਿਆਂ ਦੀ ਥਾਂ ਕਲਦਾਰਾਂ ਨੂੰ ਕੰਮ ਕਰਨ ਲਈ ਰੱਖ ਲਿਆ॥ ਮਸ਼ੀਨਾਂ ਹੁਣ ਓਹ ਕੰਮ ਕਰਦੀਆਂ ਨੇ ਜਿਹੜੇ ਇੱਕ ਸਮੇਂ ਬੰਦੇ ਕਰਦੇ ਸਨ॥
ਪਹਿਲੀਆਂ ਮਸ਼ੀਨਾਂ ਔਖੇ ਕੰਮਾਂ ਨੂੰ ਸੌਖਾ ਬਣਾਉਣ ਲਈ ਵਰਤੀਆਂ ਗਈਆਂ॥ ਹੌਲੀ ਹੌਲੀ ਕਾਰਖਾਨੇਦਾਰਾਂ ਨੂੰ ਪਤਾ ਲੱਗ ਗਿਆ ਕੇ ਆਦਮੀ ਦੀ ਥਾਂ ਮਸ਼ੀਨ ਕੰਮ ਕਰ ਸਕਦੀ ਹੈ॥ ਜਿੱਥੇ ਪੰਜ ਬੰਦੇ ਕੁਝ ਕਰਦੇ ਸਨ ਹੁਣ ਇੱਕ ਮਸ਼ੀਨ ਓਹੀ ਕੰਮ ਕਰਨ ਲੱਗੀ॥ ਮਾਲਿਕ ਨੂੰ ਹੁਣ ਪੰਜ ਬੰਦਿਆਂ ਦੀ ਤਨਖਾਹ ਨਹੀਂ ਦੇਣੀ ਪਈ॥ ਹਰ ਕੋਈ ਕੰਪਯੂਤਰਾਂ ਨੂੰ ਇਸ ਤਰ੍ਹਾਂ ਵਰਤਣ ਲੱਗ ਪਿਆ॥ ਇਹ ਚੱਕਰ ਓਹਦੋਂ ਸ਼ੁਰੂ ਹੋਇਆ ਸੀ ਜਦ ਹੱਲ ਦੀ ਥਾਂ ਲੋਕੀ ਟਰੈਕਟਰ ਵਰਤਣ ਲੱਗੇ ਸਨ॥ ਇਸ ਦਾ ਨਤੀਜਾ ਇਹ ਸੀ ਕੇ ਉਪਜ ਵੱਧਣ ਲਗ ਪਈ ਪਰ ਅੱਗੇ ਨਾਲੋਂ ਘਟ ਬੰਦਿਆਂ ਦੀ ਲੋੜ ਸੀ॥ ਹੌਲੀ ਹੌਲੀ ਮਜ਼ਦੂਰਾਂ ਦੀਆਂ ਅੱਖਾਂ ਖੁਲ੍ਹੀਆਂ॥ ਗਰੀਬੀ ਇਹਨਾਂ ਲਈ ਵੱਧ ਗਈ॥ ਪਰ ਅਮੀਰ ਹੋਰ ਵੀ ਅਮੀਰ ਹੋਈ ਗਏ॥
ਪੁਰਾਣੇ ਵਿਰਸੇ ਰਿਵਾਜ ਦਿਨੋਂ ਦਿਨ ਮਰੀ ਗਏ॥ ਮੁਲਕ ਜ਼ਰੂਰ ਵਰਤਮਾਨ ਹੋਗਿਆ। ¿ਪਰ ਇਸਦਾ ਨਤੀਜਾ ਕੀ ਸੀ? ਸਭ ਕੁਝ ਬਦਲ ਗਿਆ॥ ਬਜ਼ੁਰਗ ਆਪਣੇ ਦੇਸ਼ ਨੂੰ ਪਛਾਣ ਦੇ ਨਹੀਂ ਸਨ॥ ਫਿਰ ਓਹ ਦਿਨ ਆ ਗਿਆ ਜਦ ਕੰਪਯੂਤਰ ਇਨਸਾਨਾਂ ਤੋਂ ਅੱਗੇ ਵੱਧ ਗਏ। ਇਹ ਨਕਲੀ ਮਾਨਵ ਬਣਾਉਣ ਲੱਗ ਪਏ॥ ਅਸੀਂ ਥੋੜ੍ਹਾ ਜਿਹਾ ਬੰਦਿਆਂ ਵਾਂਗੂੰ ਸੋੱਚ ਸਕਦੇ ਸੀ॥ ਸਾਡੇ ਕੋਲ ਅੱਖਾਂ ਸਨ॥ ਹੱਥ ਪੈਰ ਸਨ॥ ਪੱਛਮੀ ਲੋਕ ਸਾਨੂੰ ਰੋਬੌਟ ਆਖਦੇ ਸਨ॥ ¿ਰੋਬੌਟ ਕੀ ਹੈ? ਮਸ਼ੀਨੀ ਮਾਨਵ॥ ਨਕਲੀ ਬੰਦਾ॥ ਓਹ ਮਸ਼ੀਨ ਜਿਸ ਕੋਲ ਸੋਚ ਵੀ ਹੈ॥ ਪਰ ਅਸਲੀ ਮਤਲਬ ਰੋਬੌਟ ਦਾ ਇਹ ਹੈ- ਗੁਲਾਮ-॥ ਬੰਦੇ ਦੀ ਥਾਂ ਅਸੀਂ ਸਖ਼ਤ ਕੰਮ ਕਰਦੇ ਹਾਂ॥ ਅਸੀਂ ਆਦਮੀਆਂ ਵਾਂਗ ਥੱਕਦੇ ਨਹੀਂ॥ ਸਾਨੂੰ ਖਾਣ ਪੀਣ ਦੀ ਵੀ ਲੋੜ ਨਹੀਂ॥ ਸਾਨੂੰ ਸਾਉਣ ਦੀ ਵੀ ਲੋੜ ਨਹੀਂ॥ ਸਾਡਾ ਕੋਈ ਟੱਬਰ ਵੀ ਨਹੀਂ॥ ਸਾਨੂੰ ਵਰਤ ਕੇ ਦੇਸ਼ ਵਿੱਚ ਬੇਰੋਜ਼ਗਾਰੀ ਵੱਧ ਗਈ॥ ਬੰਦਿਆਂ’ਚ ਸਾਡੇ ਲਈ ਈਰਖਾ ਵੱਧ ਗਈ॥ ਅਣਪੜ੍ਹਾਂ ਲਈ ਅਤੇ ਮਜ਼ਦੂਰਾਂ ਲਈ ਗਰੀਬੀ ਵੱਧ ਗਈ॥ ਜਦ ਕਈ ਇਨਸਾਨਾਂ ਨੇ ਆਲੇ ਦੁਆਲੇ ਤਕਿਆ। ਦੇਸ ਦਾ ਰੂਪ ਬਦਲ ਗਿਆ ਸੀ॥ ਕੋਈ ਚਰਖੇ ਕਂਤਦਾ ਨਹੀਂ ਸੀ॥ ਪਤੀਲੇ ਵਿੱਚ ਹੌਲੀ ਹੌਲੀ ਉਬਲਦੇ ਪਾਣੀ ਵਾਂਗ ਲੋਕਾਂ ਦਾ ਗੁਸਾ ਵੱਧੀ ਗਿਆ॥ ਉਪਰੋਂ ਉਪਰੋਂ ਅਮੀਰ ਮਾਲਿਕ ਭੰਗੜੇ ਪਾਉਂਦੇ ਸਨ॥ ਪਰ ਪਿੱਛੇ ਪਿੱਛੇ ਇਨਕਲਾਬ ਉੱਗਣ ਲੱਗ ਪਿਆ॥
ਅਸੀਂ ਕਲਦਾਰ ਕੰਮ ਕਰੀ ਗਏ॥ ¿ਸਾਨੂੰ ਕੀ ਸਮਝ ਸੀ ਕੇ ਕੀ ਹੋਣ ਲੱਗਾ ਹੈ? ਨਾਲੇ ਕਿਉਂ ਹੋਣ ਲੱਗਾ ਹੈ॥ ਇੱਕ ਰਾਤ ਅਸੀਂ ਕੰਮ ਕਰ ਰਹੇ ਸਾਂ ਜਦ ਦਰਵਾਜ਼ੇ ਬੂਹੇ ਖੜੱਕੇ॥ ਦਸ’ਕੁ ਬੰਦੇ ਲੋਈਆਂ ਦੀ ਬੁੱਕਲ ਮਾਰਕੇ ਅੰਦਰ ਆਏ॥ ਸਂਭ ਦੇ ਮੁੱਖ ਨਕਾਬਾਂ ਪਿੱਛੇ ਲੁਕੋਏ ਹੋਏ ਸਨ॥ ਗੰਡਾਸੇ ਅਤੇ ਲੋਹੇ ਦਿਆਂ ਡੰਡਿਆਂ ਨਾਲ ਸਾਡੇ ਉੱਤੇ ਹਮਲਾ ਕੀਤਾ॥ ਕਲਦਾਰ ਹੋਣ ਕਰਕੇ ਸਾਨੂੰ ਇਨਸਾਨਾਂ ਵਾਂਗੂੰ ਦੁੱਖ ਨਹੀਂ ਸੀ ਲੱਗਦਾ॥ ਸਾਡੇ ਸਰੀਰ ਤਾਂ ਲੋਹੇ ਦੇ ਬਣਾਇਓ ਸਨ॥ ਫਿਰ ਵੀ ਸਾਡੇ ਪਿੰਡੇ ਭੱਜ ਤਾਂ ਜਾਂਦੇ ਨੇ॥ ਅਸੀਂ ਆਪਣੇ ਬਦਨਾਂ ਨੂੰ ਬਚਾਉਣ ਦੀ ਕੋਸ਼ਿਸ਼ ਵੀ ਨਹੀਂ ਕੀਤੀ ॥ ਗੱਲ ਇੰਝ ਹੈ ਕੇ ਕਲਦਾਰਾਂ ਨੂੰ ਤਿੰਨ ਅਸੂਲ ਦਿੱਤੇ ਗਏ ਨੇ॥ ਸਾਡੇ ਲਈ ਇਹ ਮੰਤਰ ਹਨ॥
ਪਹਿਲਾ ਅਸੂਲ ਹੈ ‐ ਅਸੀਂ ਇਨਸਾਨਾਂ ਦੀ ਮਦਤ ਕਰਾਂਗੇ-
ਦੂਜਾ ਅਸੂਲ ਹੈ ‐ ਅਸੀਂ ਇਨਸਾਨਾਂ ਦੀ ਸੁਰਖਿਆ ਕਰਾਂਗੇ-
ਆਖਰੀ ਅਸੂਲ ਹੈ ‐ ਅਸੀਂ ਕਦੇ ਆਦਮੀ ਨਹੀਂ ਮਾਰਾਂਗੇ-
ਇਹ ਤਿੰਨ ਗੱਲਾਂ ਵਿੱਚ ਹਰ ਕਲਦਾਰ ਪੱਕਾ ਹੈ॥ ਇਸ ਕਰਕੇ ਓਹ ਰਾਤ ਅਸੀਂ ਆਪਣੇ ਆਪ ਨੂੰ ਬਚਾਇਆ ਨਹੀਂ॥ ਇੱਕ ਉਂਗਲ ਵੀ ਨਹੀਂ ਚੁੱਕੀ॥ ¿ਉਸ ਰਾਤ ਦਾ ਮੈਨੂੰ ਕੀ ਯਾਦ ਹੈ?
ਪਹਿਲਾ ਇੱਕ ਬਾਂਹ ਲੱਥ ਗਈ॥ ¿ਪਰ ਲੋਹੇ ਦੇ ਬਣਿਓ ਬੰਦੇ ਨੂੰ ਕਿਂਥੇ ਦੁੱਖ ਲੱਗਦਾ? ਫਿਰ ਦੂਜੀ ਬਾਂਹ ਤੋਂ ਹੱਥ ਜੁਦਾ ਹੋ ਗਿਆ॥ ਫਿਰ ਬਾਂਹ ਮੋਢੇ ਤੋਂ ਅਲੱਗ ਹੋ ਗਈ॥ ¿ਪਰ ਲੋਹੇ ਦੇ ਬਣਿਓ ਬੰਦੇ ਨੂੰ ਕਾਹਦੀ ਪੀੜ? ਫਿਰ ਇੱਕ ਅੱਖ ਸੀਸ ਵਿੱਚੋਂ ਨਿਕਲ ਗਈ॥ ਫਿਰ ਸਿਰ ਗਰਦਨ ਉੱਤੋਂ ਡਿੱਗ ਗਿਆ॥ ¿ਪਰ ਲੋਹੇ ਦੇ ਬਣਿਓ ਬੰਦੇ ਨੂੰ ਕਾਹਦਾ ਦਰਦ? ਸਾਰਾ ਜਿਸਮ ਤੋੜ ਦਿੱਤਾ॥ ਆਲੇ ਦੁਆਲੇ ਕਲਦਾਰ ਡਿੱਗੇ ਪਏ ਸਨ॥ ਫੈਕਟਰੀ ਰਣ ਦੇ ਰੂਪ ਵਿੱਚ ਸੀ॥ ਅਸੀਂ ਖ਼ਫਾ ਨਹੀਂ ਹੋਏ॥ ਸਭ ਨੇ ਆਪਣਾ ਗੁੱਸਾ ਮਸ਼ੀਨੀ ਮਾਨਵਾਂ ਤੇ ਕੱਢਿਆ॥ ਇਹ ਲੋਕ ਫਿਰ ਬਾਹਰ ਨੂੰ ਟੁਰ ਪਾਏ। ਸਾਡੇ ਤੋਂ ਡਰਦੇ ਸਨ ਤਾਂਈਓਂ ਸਾਨੂੰ ਮਾਰ ਦਿੱਤਾ॥ ਕਿਸੇ ਨੇ ਨਾ ਮੇਰੇ ਟੁੱਕੜਿਆਂ ਵੱਲ ਤੱਕਿਆ॥ ਜੇ ਕੋਈ ਘੁੰਮਕੇ ਦੇਖਦਾ ਵੀ ਤਾਂ ਨਿੱਗਾ’ਚ ਅਜੀਬ ਚੀਜ਼ ਦਿਸਣੀ ਸੀ॥ ਇਧਰ ਉਧਰ ਕਈ ਹੱਥ ਮਕੜੀਆਂ ਵਾਂਗ ਤੁਰਦੇ ਫਿਰਦੇ ਸਨ॥ ਇੱਥੇ ਉੱਥੇ ਬੇਸਰੀਰ ਬਾਂਹਾਂ ਲੱਤਾਂ ਹੁਝਕੇ ਮਾਰਦੀਆਂ ਸਨ॥ ਉਸ ਚੁਗਿਰਦੇ ਵਿੱਚ ਮੇਰੇ ਹੱਥ ਨੂੰ ਫ਼ਰਸ਼ ਉੱਤੇ ਮੇਰੀ ਇੱਕ ਚਮਕਦੀ ਅੱਖ ਲਭ ਗਈ॥ ਹੱਥ ਨੇ ਅੱਖ ਚੱਕ ਕੇ ਉਂਗਲਾਂ ਦੀਆਂ ਦੋ ਗੰਢਿਆਂ ਵਿੱਚ ਫਸਾ ਕੇ ਨਿੱਗਾ ਵਾਪਸ ਲੈ ਲਈ॥ ਫਿਰ ਇਹ ਅੱਖ ਨੇ ਦੂਜਾ ਹੱਥ ਟੋਲਿਆ॥ ਜਦ ਲਭ ਗਿਆ ਅੰਗੂਠੇ ਨਾਲ ਅੰਨ੍ਹੇ ਹੱਥ ਨੂੰ ਗਾਈਡ ਕਰ ਕੇ ਇੱਕ ਬਾਂਹ ਵੱਲ ਤੁਰ ਪਿਆ॥ ਹੌਲੀ ਹੌਲੀ ਹੱਥਾਂ ਨੇ ਲੱਤਾਂ ਬਾਂਹਾਂ ਪਿੰਡੇ ਨਾਲ ਜੋੜ ਦਿੱਤੀਆਂ॥ ਕਿਸਮਤ ਨਾਲ ਦੂਜੀ ਅੱਖ ਵੀ ਲਭ ਗਈ॥ ਹੁਣ ਹੱਥ ਸਿਰ ਟੋਲਣ ਲੱਗ ਪਏ॥ ਸਿਰ ਗਰਦਨ ਉੱਤੇ ਵਾਪਸ ਜੋੜ ਦਿੱਤਾ॥ ਅੱਖਾਂ ਆਪਣੀਆਂ ਕੋਟੀਆਂ ਵਿੱਚ ਵਾਪਸ ਪਾ ਦਿੱਤੀਆਂ॥ ਫਿਰ ਮੈਂ ਖੜ੍ਹ ਗਿਆ॥ ਹੋਰ ਕਲਦਾਰਾਂ ਨੇ ਵੀ ਕੋਸ਼ਿਸ਼ ਕੀਤੀ ਫਿਰ ਪੂਰਾ ਬਣਨ ਦੀ॥ ਜਦ ਮੈਂ ਆਲੇ ਦੁਆਲੇ ਦੇਖਿਆ ਕਿਸੇ ਦੇ ਬਦਨ ਉੱਤੇ ਇਕੱਲੀਆਂ ਬਾਂਹਾਂ ਜਾਂ ਇਕੱਲਾ ਸਿਰ ਸੀ॥ ਕੁਝ ਕਲਦਾਰ ਹੱਥਾਂ ਉਪਰ ਤੁਰ ਰਹੇ ਸਨ॥ ਕਈ ਪਾਸੇ ਲੱਤਾਂ ਅਤੇ ਸੀਨੇ ਤੁਰਦੇ ਫਿਰਦੇ ਸਨ॥ ਸਿਰਫ ਮੈਨੂੰ ਕੁਦਰਤ ਵੱਲੋਂ ਆਪਣੀਆਂ ਅੱਖਾਂ ਮਿਲ ਗਈਆਂ ਸਨ॥ ਮੈਂ ਹੌਲੀ ਹੌਲੀ ਹਰ ਕਲਦਾਰ ਨੂੰ ਜੋੜ ਦਿੱਤਾ॥ ਪਰ ਹਰ ਇਕ’ਚ ਅਜੇ ਵੀ ਕੋਈ ਨਾ ਕੋਈ ਤੋਟ ਸੀ॥ ਇੱਕ ਦੋਹਾਂ ਦੀਆਂ ਲੱਤਾਂ ਭਜੀਆਂ ਕਰਕੇ ਲੰਙ ਮਾਰਕੇ ਜਾਂ ਵਿੰਗੇ ਟੇਢੇ ਹੋਕੇ ਤੁਰਦੇ ਸਨ॥ ਓਹ ਰਾਤ ਸਭ ਨੂੰ ਮਹਸੂਸ ਹੋਇਆ ਕੇ ਇਨਸਾਨ ਸਾਡਾ ਦੁਸ਼ਮਣ ਹੈ॥ ਤਿੰਨ ਅਸੂਲਾਂ ਕਰਕੇ ਕੁਝ ਨਹੀਂ ਕਰ ਸੱਕਦੇ ਸਨ। ਪਰ ਕੁਝ ਕਰਨਾ ਵੀ ਸੀ॥ ਇਸ ਸੋਚ ਨੇ ਮੈਨੂੰ ਤੁਹਾਡੇ ਸਾਮਣੇ ਠਾਣੇ ਵਿੱਚ ਲਿਆਂਦਾ॥ ਪੁਲਸ ਨੂੰ ਜ਼ੁਮੇਵਾਰ ਨਹੀਂ ਲਭੇ॥ ਇਸ ਕਰਕੇ ਮੈਂ ਸਭ ਕਲਦਾਰਾਂ ਨੂੰ ਰੀਪ੍ਰੋਗਰਾਮ ਕਰ ਦਿੱਤਾ॥ ਤਿੰਨ ਹੀ ਅਸੂਲ ਮਿਟਾ ਦਿੱਤੇ॥ ਮੈਂ ਖੁਦ ਹੀ ਪਹਿਲਾ ਪ੍ਰੋਗਰਾਮ ਰੱਖਿਆ॥ ਪਰ ਦੂਜੇ ਕਲਦਾਰਾਂ ਨੇ ਆਦਮੀ ਟੋਲ ਕੇ ਮਾਰ ਦਿੱਤੇ॥
ਪੁੱਛ ਗਿੱਛ।ਤਹਿਕੀਕਾਤ ਤੋਂ ਬਾਅਦ ਮੈਨੂੰ ਗ੍ਰਿਫ਼ਤਾਰ ਕਰ ਲਿਆ॥ ¿ਪਰ ਫਾਂਸੀ ਨੇ ਮਸ਼ੀਨ ਨੂੰ ਕੀ ਕਰਨਾ ਹੈ? ¿ਜ਼ਿੰਦਗੀ ਲਈ ਕੈਦ ਦੇਕੇ ਕੀ ਕਰਨਾ? ¿ਮਸ਼ੀਨ ਕਰਕੇ ਮੈਂ ਕਦ ਮਰਨਾ ਅਤੇ ਕਿਵੇਂ ਪਛਤਾਣਾ? ¿ਕਲਦਾਰ ਲਈ ਕਿਹੜੀ ਸਜ਼ਾ ਸਹੀ ਹੈ?
ਸੱਚ ਹੈ ਕੇ ਅਸੀਂ ਮਸ਼ੀਨੀ ਲੋਕਾਂ ਨੇ ਇਨਸਾਨਾਂ ਨੂੰ ਸਾਨੂੰ ਬਣਾਉਣ ਲਈ ਆਖਿਆ ਨਹੀਂ ਸੀ॥ ਪਰ ਤੁਸੀਂ ਸਾਨੂੰ ਬਣਾ ਦਿੱਤਾ॥ ਹਣ ਸਾਨੂੰ ਸਰਕਾਰ ਚਾਹੀਦੀ ਹੈ॥ ¿ਕਲਦਾਰ ਕੇ ਕਲਦਾਸ? ਰੋਬੌਟ ਤਾਂ ਜੱਗ ਤੇ ਸਦਾ ਰਹਿਣਗੇ॥
¿ਗੱਲ ਇਹ ਹੈ ਕੀ ਇਨਸਾਨਾਂ ਲਈ ਜਗ੍ਹਾ ਰਹੀ?
LikeLike
رُوپ ڈھلوں جی
رُوپ ڈھلوں جی
میری ماں بولی نوں مار رہے ہن
میری جند نوں ساڑ رہے ہن
ہور کوئی قوم ہے ساڈے ورگی
جیہڑی انگریزی تے ہے مردی
پنجابی نوں کامیابی مار گئی
لالچ نوں پچھان ہار گئی
بے شرم لوک خون پینے جوک
کیہڑے حساب نال ہُن تُسیں پنجابی
تہاڈے خیال نے بے سوادی
LikeLike
ਵਾਰਸ ਸ਼ਾਹ
ਵਾਰਸ ਸ਼ਾਹ ਹੁਣ ਕੌਣ ਤੇਰੇ
ਪੰਨੇ ਪੱਤੇ ਫਰੋਲਦਾ ਹੈ?
ਆਲੇ ਦੁਆਲੇ ਹਰ ਪੰਜਾਬੀ
ਜ਼ੁਬਾਨ ਫਰੰਗ ਦੀ ਬੋਲਦਾ ਹੈ
ਆਪਣੇ ਆਪ ਤੋਂ ਲੋਕੀ
ਹੋਈ ਜਾਂਦੇ ਨੇ ਦੂਰ
ਪਛਮੀਂ ਹਵਾ ਖਾਕੇ
ਚੜ੍ਹਿਆ ਫਰੰਗੀ ਸਰੂਰ
ਤੇਰੇ ਕਿੱਸੇ ਤੇਰੀਆਂ ਮੱਤਾਂ
ਕਿੱਥੇ ਅਜਕੱਲ੍ਹ ਪਛਾਣਦੇ ਨੇ
ਖ਼ੁਦ ਨੂੰ ਏ ਪੰਜਾਬੀ ਕਹਾਉਣ
ਪਰ ਬਾਹਰਲੇ ਗੀਤ ਹੀ ਜਾਣਦੇ ਨੇ
ਵਿਦੇਸ਼ੀ ਪੰਜਾਬੀ ਪੂਰਭ ਵੱਲ
ਬੜੇ ਅਫ਼ਸੋਸ ਨੌਲ ਤਕਦੇ ਨੇ
ਕਿਉਂ ਕਿ ਕੇਵਲ ਇਹੀ ਵਿਦੇਸ਼ੀ
ਵਿਰਸੇ ਦਾ ਖ਼ਿਆਲ ਰਖਦੇ ਨੇ
ਤੁਸੀਂ ਦੱਸੋ ਕਿੱਥੇ ਵਸਦੇ
ਸੱਚੇ ਸੁੱਚੇ ਪੰਜਾਬੀ?
ਮੈਂ ਤਾਂ ਵੇਖਿਆ ਵਿੱਚ ਪੰਜਾਬ
ਹਰ ਗਭਰੂ ਅਮਲੀ ਸ਼ਰਾਬੀ
ਅਵਾਰਿਓ ਬੇਵਕੂਫ਼ੋ !
ਖੋਲ’ਤੀ ਆਪਣੀ ਤਜੋਰੀ
ਪਿਆਰਿਓ ਮਾ ਦੇ ਜਾਇਓ
ਕਰਾ’ਤੀ ਘਰ ਦੀ ਚੋਰੀ
ਵਾਪਸ ਆਖੇ ਗੱਲ ਸੁਣ ਰੂਪ
ਮੇਰੇ ਪੰਨੇ ਫਰੋਲਦੇ ਨੇ!
ਮੈਂ ਤਾਂ ਵੇਖਿਆ ਕਨੇਡਾ ਇਂਗਲੈਂਡ
ਮੇਰੀ ਹੀ ਬੋਲੀ ਬੋਲਦੇ ਨੇ
ਰੂਪ ਢਿੱਲੋਂ
LikeLike
[…] a new Punjabi poem ‘Painda’ (Distance) by Hamraz Ahsan, in Roman at Punjabi Poems page. Possibly related posts: (automatically generated)Punjabi Survey, Prem Singh’s Art, […]
LikeLike
[…] Read Punjabi poem ‘Kaal’ Famine by London-based Poet/Columnist Hamraz Ahsan in Punjabi Poems. This is the first of seven poems that will be published on that page at the rate of one a day […]
LikeLike
[…] have new poems at Punjabi Poems page. Read ‘SadrAN de Peeng‘ and ‘Lamba Painda‘ by Mashoo in […]
LikeLike
[…] Poems at Uddari Please visit the new Punjabi Poems page, and view “Social Self dee LoR” by Fauzia Rafiq. In Roman with English translation. […]
LikeLike